Ako som urobila dobrý skutok

Ako som urobila dobrý skutok

Ako som urobila dobrý skutok

Dnes vám budem rozprávať jeden príbeh, ktorý vás stopercentne dojme a to si nerobím srandu. Určite budete z tohto príbehu namäkko. Tak sa posaďte, urobte si niečo dobré na jedenie a ideme na to. Žila som vo veľkom meste. Mala som dosť peňazí, skoro som niekedy ani nevedela, čo s nimi. Je to celkom paradox – prečo? Som totiž z chudobnej rodiny a nikdy by som nečakala, že sa mi bude tak dobre dariť. Skôr by som čakala, že budem prepočítavať každú korunu, ako vtedy moja rodina. To sa ale našťastie nestalo. Vďaka tomu, že mi mamka platila vysokú školu a sama niekedy ani nemala čo jesť, som mala výborné vzdelanie a potom som si samozrejme našla aj super prácu, ktorá bola navyše ešte šialene dobre platená.

penize

A ja som si hovorila, ako je to super. Napokon som mala „slobodu“ – nemusela som sa pozerať na to, čo si kúpim, pretože som na to mala peniaze. A aj keď je v dnešnej dobe v obchodoch všetko na môj vkus až veľmi zbytočne drahé, tak ja som si s tým nejako nelámala hlavu. Naopak som bola rada, že si môžem dovoliť si kúpiť to, čo chcem a na čo mám chuť. Raz som takto išla na nákup len pre pár vecí – nejaké mäso, údeniny, zeleninu, ovocie a tak ďalej. A už som skoro bola na rade pri pokladni. Predo mnou bola taká stará pani. Ani neviem koľko ju tak mohlo byť, ale tipujem tak minimálne sedemdesiat rokov.

penize

Položila na kasu chleba, soľ, šunku a nejaké vajíčka. A keď predavačka oznámila, koľko to stojí, pani sa pozrela na bankovku a asi zistila, že jej to nevystačí. Bolo ma jej strašne ľúto. Ona teda povedala, že niečo z toho nákupu odloží.. do toho som sa ale vložila ja a celý nákup som jej zaplatila. Bolo ma jej hrozne ľúto. Navyše tam mala jednoducho len obyčajné vecí na jedlo, neboli tam žiadne zbytočnosti. Pani sa skoro rozplakala, ako mi bola vďačná. Ja som jej dala ešte nejaké peniaze na cestu a povedala, že to nič nie je.